Prečo vznikli rodičovské esá?
Na začiatku bola jedna mama-amatér
Keď boli naše deti malé, dostala som sa do rôznych bezvychodiskovych situácii. Keď si v obchode postavili hlavu, že chcú silou mocou hračku, alebo keď sa nechceli chystať von, keď nechceli spať, jesť, alebo nechceli z ihriska či upratovať. Nevedela som situácie riešiť tak, aby neskončili krikom či plačom na jednej alebo na druhej strane. Vedela som, že to nie je dobre a nikomu to neprospieva. Nechcela som im ublížiť ani fyzicky, ani psychicky. No chcela som, aby moje reakcie mali efekt, boli účinné a bez ujmy.
...a jedna svokra- odborník
Často rodičia prídu na poradenstvo s tým, že ich dieťa má problém (nepočúva rodičov, neupratuje hračky, nerešpektuje pokyny rodiča...)
A na čo prídeme po spoločnej analýze situácii, kde sa javí dieťa ako problematické? Že aj dieťa môže mať lepšie a horšie dni, rovnako ako my! Že sa mu v materskej škole dnes nedarilo, rovnako ako nám v práci! Že sme si nevypočuli so záujmom to, čo zažilo v priebehu dňa..
Alebo len chce byť s nami.
...a tak sme dali dokopy teoretické poznatky našej babky pretavené do konkrétnych situácií s jej vnúčatami a vyšlo z toho 280 krátkych kartičiek sa zamyslenie.
Rady, tipy a triky, ktoré by mal počuť každý rodič.
Pretože...
- ako rodičia s malými deťmi nemáme čas a niekedy ani kapacitu čítať siahodlhú odbornú literatúru.
- nie vždy vieme, na koho sa máme obrátiť.
- všetci si zaslúžime počuť "nie si zlý rodič"
- investícia svojho času a záujmu do detí je tá najlepšia investícia, ktorá sa nám vráti